Spolu s gotickým kostolom vznikla v hornej časti obce aj fara – po stáročia centrum duchovného života. Dnešná „stará fara“ pochádza z 18. storočia; nad bránou dodnes vidno tabuľu pripomínajúcu jej obnovenie po požiari v roku 1746. Kedysi k nej patrili hospodárske budovy, stodola i veľká farská záhrada. Dnes však slúži inému účelu – bola predaná a prerobená na obytný dom. Nová fara stojí pri hlavnej ceste oproti kostolu.
Cenným svedectvom minulosti je Historia domus - farská kronika, vďaka nej poznáme príbehy ľudí, udalostí aj pohnutých chvíľ, ktoré obec sprevádzali naprieč storočiami. Kláštor pod Znievom spravoval aj okolité dediny, najmä Vrícko a Valču, ktoré ešte nemali vlastné kostoly.
Prvým farárom samostatnej farnosti sa v roku 1787 stal Lazar Škultéty, bývalý trinitár. Po jeho období prevzali faru jezuiti. Farári tu zohrávali kľúčovú úlohu – viedli duchovný život, učili na znievskom gymnáziu ako profesori náboženstva a neraz formovali celé generácie. Ján Baraník sa zaslúžil o výstavbu novej budovy gymnázia; František Sujanský bol jedným z patrónov slovenského katolíckeho gymnázia. Ján Valentini, básnik a historik, spísal dejiny farnosti, Mikuláš Mišík zachytil život pod Znievom v knižnej podobe.
K najvýznamnejším a najdlhšie pôsobiacim patrí Msgr. Jozef Valko – „pán profesor“, na ktorého miestni dodnes spomínajú. Medzi miestnymi farármi sa však našli aj tí, ktorí trpeli pre vieru ako Róbert Róm, Jozef Feranec či Imrich Ďurica.
Fara bola vždy viac než len budova – bola srdcom obce, ktoré pulzovalo spolu s vierou jej ľudí.