Poďte bližšie… ak môžete, pokojne sa posaďte na túto lavičku. Zatvorte na chvíľu oči a započúvajte sa. Počujete zurkot potôčika? To je časť potoka Vríca, ktorý v minulosti odrazili, aby sme mali v centre obce vodu a tiež napájala papiereň a miestne rybníky. Je to zvuk, ktorý sprevádza toto miesto už celé generácie.
Vitajte v aleji venovanej biskupovi Jozefovi Kluchovi. Vznikla na začiatku 20. storočia. Vtedy vyrúbali starú topoľovú aleju a nahradili ju novou – živou zelenou bránou, ktorá dnes chráni potok z oboch strán. Krajinu tu dotvárajú lipy, jasene, gaštany a javory… a keď sa pozriete pozorne, v ich tieni zazriete aj nenápadnú, no historicky cennú budovu starej požiarnej zbrojnice.
V minulosti sa v tomto priestore nachádzali vodné studne a cez potok viedli menšie lávky, po ktorých chodievali dedinčania už pred viac než sto rokmi. Aleja bola živou spojnicou – miestom stretávania, práce aj ticha.
A teraz…predstavte si, že popri nás kráča muž v biskupskom rúchu, ale s tvárou človeka, ktorý nikdy nezabudol na svoj pôvod.
„Som Jozef Kluch… a tieto miesta sú moje rodisko.
Tu, neďaleko – tam, kde dnes nájdete Pamätnú izbu a budovu starého Čulenovho gymnázia – stál môj rodný dom. Narodil som sa 30. marca 1748, ako syn poddanského roľníka z Riadka. Študoval som tu v Znieve, neskôr v Ostrihome i v Trnave – a predsa som nikdy neprestal myslieť na toto miesto pod Znievom.
Keď ma vymenovali za nitrianskeho biskupa, vedel som jedno: že všetko, čo som v živote získal, má patriť tým, ktorí to najviac potrebujú. Pochádzal som z chudobných pomerov – a možno práve preto som rozdal celý svoj majetok. Založil som fundáciu vo výške 55-tisíc zlatých, aby pomáhala chudobným. A časť týchto peňazí prišla späť sem, domov, do Kláštora pod Znievom. Aj vďaka fundácií vznikol starobinec a o niečo neskôr aj sirotinec.
Mojou srdcovkou bola aj miestna kalvária. Kostol svätého Kríža potreboval opravy, no kalvária nemala patrónov, ani stály príjem. Podporoval som jej obnovu, aby toto miesto nádeje nezaniklo.
A v poslednom roku môjho života som ešte stihol prispieť na výrobu zvona a hodín pre farský Kostol svätého Mikuláša. Dodnes vraj znie silno – a keď zazvoní, akoby som sa sem na chvíľu vrátil.“