V tomto momente sa presúvame na koniec roku 1944, keď do Turca dorazila krutá zima a vojna sa blížila k svojmu koncu, sa v okolí Kláštora pod Znievom začala rodiť nenápadná, no odvážna odbojová skupina. Tvorili ju muži z miestnych dedín – obyčajní ľudia, ktorí sa rozhodli postaviť proti nemeckým okupačným jednotkám. Ich veliteľom bol skúsený partizán, Bohuslav Majzlík.
„Ani neviem, aký je dnes deň. Už nech sa táto nezmyselná vojna skončí. Myslím, že som kdesi v kalendári zazrel 24. marec 1945. Sovietske vojská by tu už čochvíľa mohli byť. Naša partizánska skupina Slovan – Rátočno sa rozšírila o 5 skúsených mužov. Prišli pomôcť s nebezpečným útokom v priestore Handlovej. Dostali päť kilogramov astralitu a šesť kilogramov TNT, aby vyhodili do vzduchu nemecký vojenský transport s motorizovanými jednotkami nacistickej armády.“
Samotný oddiel Slovan vznikol už v decembri 1944. Založili ho najmä obyvatelia Kláštora pod Znievom, Slovian a Lazian. Operovali v okolí týchto dedín, poznali každý les, každý chodník.
Ďalšiu významnú skupinu povstaleckých síl predstavovala delostrelecká batéria Duchoň – ukážkový príklad jednotky, ktorá aj v tých najťažších bojoch dokázala fungovať naplno. Bojovala počas celého Slovenského národného povstania a vždy so cťou. Jej delá spôsobovali nemeckým jednotkám citeľné straty a batéria si udržala bojaschopnosť aj po ústupe do hôr. Veliteľ, Kláštorčan Fedor Duchoň, vydal rozkaz zakopať delá a rozpustiť jednotku až 11. novembra 1944. Práve tým sa batéria Duchoň pravdepodobne stala poslednou aktívnou jednotkou povstaleckej 1. československej armády na Slovensku.