V tomto momente stojíte pri pamätnej tabuli venovanej rodákovi z neďalekej Valče doktorovi Imrichovi Matejovi Koraušovi. Významná osobnosť, ktorá prežila väčšinu života práve pod Znievom. Jeho meno nesie aj miestne Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti.
„Bol som lekár, pedagóg a človek, ktorý svoj život zasvätil službe ľuďom. Do Kláštora pod Znievom som prišiel v roku 1871 a zostal som tu až do smrti — pol storočia učenia, liečenia a práce pre toto miesto.
Ako lekár som bojoval najmä proti cholere. Veril som, že vzdelanie a prevencia dokážu zachrániť životy, preto som prednášal, písal a učil všade, kde bolo treba. Na znievskom gymnáziu som pôsobil ako profesor a viedol mladých k premýšľaniu, odvahe a pravde. Učil som ich, aby sa nebáli vedy, aby premýšľali, pýtali sa a hľadali pravdu. Možno som bol prísny — ale vždy spravodlivý. Chcel som, aby zo Znieva vychádzali ľudia múdri, pevní a pripravení meniť našu krajinu a národ k lepšiemu. Toto miesto mi prirástlo k srdcu až natoľko, že ani keď nám zatvorili naše milované gymnázium, som neodišiel a ostal verný službe miestnym.
V roku 1874 som spolu s miestnymi založil jeden z najstarších hasičských spolkov so slovenským velením. Na hasičov som kládol vysoké nároky — vedel som, akú zodpovednosť nesú. Všetci statoční kláštorskí hasiči položili pevný základný kameň, na ktorom môžu stavať a budovať aj dnešní dobrovoľní hasiči.
Na záver len dodám, že Kláštor pod Znievom sa stal mojou domovinou. A tu som aj napokon zostal — na miestnom cintoríne, medzi tými, ktorým som celý život slúžil.“