Vitajte v Kláštore pod Znievom – kolíske turčianskeho olejkárstva a bylinkárstva. Už od 16. storočia sem prichádzali jezuiti, ktorí prestavali starý kláštor, založili bylinkovú záhradu a park, kde pestovali liečivé rastliny – nielen tie domáce, ale aj exotické z cudzokrajných krajín. Z týchto záhonov vznikali mastičky, tinktúry a liečivé oleje, ktoré pomáhali chorým v čase, keď lekári a nemocnice boli luxusom.
Domáci obyvatelia sa od jezuitov naučili ich výrobu a čoskoro sa sami vydávali na cesty, aby svoje produkty predávali v okolí, v celej Európe, dokonca až v Ázii. Medzi najznámejšie oleje patrili kosodrevinový, terpentínový, borievkový či rozmarínový. Zaujímavá bola takzvaná „Voda kráľovnej uhorskej“, rozmarínový výťažok, ktorý si našiel cestu až do Francúzska.
V 19. storočí sa podomoví obchodníci preorientovali na predaj galantérie a mnohí z nich sa stali úspešnými podnikateľmi. Rodiny ako Capkovci, Országhovci zakladali obchodné domy v Bukurešti, Sofii či Varšave a po návrate domov investovali svoje zárobky do stavby nových rodinných domov. Tie sa stali typickým znakom miestnej architektúry – prízemné aj poschodové, často v tvare písmen L alebo U, s elegantnými fasádami, arkádami a verandami.
Kláštor pod Znievom bol nielen významným centrom olejkárstva, ale aj miestom, kde sa spájala tradícia, remeslo a podnikavosť. A hoci zahraničný obchod po boľševickej revolúcii v Rusku roku 1917 skončil, dedičstvo týchto remeselníkov a obchodníkov pretrváva dodnes – nielen v našej architektúre, ale aj v histórii a povestiach tohto miesta.
