Vitajte pri Prepoštskom kostole Panny Márie v Kláštore pod Znievom – pri stavbe, ktorá tu stojí už celé stovky rokov a dodnes v sebe nesie ticho aj príbehy stredoveku.
Predstavte si, že sa práve vraciame do 13. storočia. Krajina bola vtedy zničená tatárskym vpádom, a uhorský kráľ Belo IV. sa v panike ukrýval na neďalekom hrade Zniev. Tatári ničili všetko, čo im prišlo do cesty, a kráľ sa oprávnene bál o svoj život.
Legenda hovorí, že v tej chvíli najväčšieho strachu obrátil svoju prosbu k Bohu:
„Ak prežijem, ak sa z tohto hrôzostrašného času dostanem živý, dám tu postaviť kláštor.“
A keď nebezpečenstvo napokon pominulo a Belo IV. mohol znovu vládnuť v pokoji, na svoj sľub nezabudol. Pozval sem premonštrátov, rehoľu známu svojou vzdelanosťou, disciplínou a schopnosťou zveľaďovať krajinu. Daroval im pozemky a poveril ich výstavbou kláštora a kostola.
Predstavte si teraz ruch staveniska: zvuk kladív, vôňu čerstvého dreva, svetlé kamene privážané z okolia. Premonštráti spolu so skúsenými murármi, kamenármi a tesármi vybudovali v gotickom slohu nový kostol a kláštor - pevné duchovné srdce celého kraja.
Na čele kláštora stál prepošt – a práve preto sa tento kostol dodnes nazýva prepoštský.
Kostol zasvätený Panne Márii vznikol ako pozdĺžna gotická stavba s vežou a so štvorcovou svätyňou. A hoci vek jeho múrov už presahuje sedemsto rokov, stále v sebe nesie pokoj a majestát, ktorý cítiť aj dnes.
Premonštráti pod Znievom žili a pôsobili viac než 250 rokov. A po ich dlhom pobyte zostala v obci ešte jedna pozoruhodná stopa. Keďže počas pôstu nesmeli jesť mäso, potrebovali spoľahlivý zdroj rýb. A tak tu založili rybník Vädžer, o ktorý sa starali celé generácie mníchov.
Dnes tu sídli Občianske združenie Dobrý Pastier, ktoré dáva novú šancu na život núdznym.