Janko Kráľ
„Ja sa volám Janko Kráľ – známy ako básnik, burič, putujúci štúrovec… hovorili o mne všeličo.
Ale tu, pod Znievom, vo vašej obci, som prežil jedno z dôležitých období svojho života.
Narodil som sa v Liptovskom Mikuláši v roku 1822 a mladosť som strávil po školách v Gemeri, Levoči, Kežmarku a napokon v Bratislave – po boku Ľudovíta Štúra a celej našej štúrovskej družiny.
Tam som sa naučil, že slovo môže byť zbraň. A ja som s ňou narábal často – možno až príliš prudko.
Videl som revolúciu, bojoval som, sedel som vo väzení… A stále som putoval. Slovenskom, Dolnou zemou, mestami i dedinami. Hľadal som ľud a pravdu — takú, ktorá sa nedá kúpiť ani umlčať.
A tak ma môj nepokoj nakoniec priviedol sem – do Kláštora pod Znievom. V roku 1860 ma sem preložili ako okresného súdneho adjunkta. Znie to možno sucho, úradnícky… ale pre mňa to bolo obdobie nového vzplanutia. Tu, v tichu pod Znievom, som znovu chytil do rúk pero. Písal som predmemorandové články, v ktorých som volal po práve, po jazyku, po našej dôstojnosti.
A práve odtiaľto som sa v roku 1861 vybral na Memorandové zhromaždenie do Martina – s presvedčením, že Slovensko má mať hlas, ktorý už nik neprehliadne.
V roku 1862 ma z Kláštora pod Znievom preložili ďalej, do Zlatých Moraviec. Tam sa aj skončila moja cesta. Ale obdobie, ktoré som strávil tu, pod znievskym hradom, vo vašej obci, zostalo hlboko vo mne. Bolo to miesto, kde môj nepokoj na chvíľu stíchol a moje slová znovu nabrali silu.
A viete, kde stále môžete cítiť časť môjho odkazu? V piesni V kláštorske doline, ktorá zľudovela. Myslím, že dodnes si miestni pospevujú...“
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=yWarF3b5SPA&list=RDyWarF3b5SPA&start_radio=1