Osobnosťou, ktorá formovala miestnu históriu bol aj Ernest Polóni, rodák spod Znieva, ktorý počas turbulentných časov síce odišiel, no jeho srdce stále bilo pre toto miesto.
„Ako chlapec som navštevoval ľudovú školu v Kláštore pod Znievom. Neskôr som študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, kde moju národnú orientáciu a záujem o slovanský svet výrazne posilnil profesor Martin Čulen. Tieto myšlienky ma sprevádzali po celý život.
Rozhodol som sa venovať klasickej filológii a študoval som ju na univerzite v Pešti. Moje kroky ma zaviedli aj do Petrohradu, kde som bol poslucháčom Slovanského učiteľského ústavu. Keď bolo znievske gymnázium zatvorené, na protest som odišiel do Petrohradu. Tam som sa postupne stal riaditeľom gymnázia a neskôr aj štátnym radcom vo vláde ruského cára.
Po mnohých rokoch v zahraničí som sa v roku 1914 vrátil domov, do Kláštora pod Znievom. Po vzniku prvej Československej republiky som sa usiloval o znovuotvorenie miestneho gymnázia. Keď sa to podarilo, stal som sa jeho riaditeľom a viedol som ho v rokoch 1921 až 1928.
Moje dielo však pokračovalo aj v ďalšej generácii. Moja dcéra Mária Polóniová zasvätila svoj život učiteľskému povolaniu a na znievskom gymnáziu učila celých štyridsať rokov."
Koniec životnej púte Ernesta Polóniho sa symbolicky uzavrel tam, kde prežil najkrajšie chvíle svojho učiteľského života – v škole. V neďalekom Čulenovom gymnáziu zostal verný svojmu poslaniu až do poslednej chvíle. Zomrel za katedrou, na mieste, ktoré miloval najviac – medzi knihami, slovami a vzdelávaním.