Peter Pazmány – muž, ktorý výrazne ovplyvnil duchovné dejiny Slovenska. Uhorský rímsko-katolícky biskup a karnidál, rehoľník - jezuita, arcibiskup ostrihomský a prímas uhorský, turčianský prepošt, filozof, teológ, pedagóg, náboženský spisovateľ a politik.
„Ako člen rádu Spoločnosti Ježišovej, teda jezuita, sme pôsobili v tomto kláštore po premonštrátoch. Spolu s bratmi sme ho výrazne prestavali a rozšírili, dostavali nové budovy a postavili dnešný oltár s milostivým obrazom Panny Márie. V kláštore jezuiti žili až do zrušenia rádu v roku 1773.
Zaslúžili sme sa aj o výstavbu kalvárie a o zriadenie papierne, ktorá vyrábala papier pre Trnavskú tlačiareň. V kláštore sa nachádzala aj naša rezidencia pre starších členov rádu, ktorí tu trávili dôchodok a sú pochovaní v krypte kostola. Medzi nimi bol aj náš najvýznamnejší spolubrat Benedikt Sőlőši, zostavovateľ prvého katolíckeho spevníka Cantus Catholici.“
V roku 1616 ho po smrti arcibiskupa Františka Forgáča na návrh kráľa Mateja pápež Pavol V. vymenoval za prepošta Turčianskej prepozitúry v Znieve. Práve odtiaľto sa začalo dynamicky šíriť rekatolizačné hnutie, ktorému Pazmány vdýchol novú energiu.
Bol to človek s víziou a odhodlaním. Výrazne prispel k obnove katolíckej cirkvi na území dnešného Slovenska a stal sa aj zakladateľom Trnavskej univerzity – inštitúcie, ktorej počiatky sú úzko späté práve so Znievom.
Pazmány dokonca navrhol rozsiahlu reorganizáciu ostrihomského arcibiskupstva: rozčleniť ho na štyri menšie biskupstvá. A jedno z nich plánoval umiestniť práve sem – do Znieva.
Osobnosť pevnej viery, ale aj strategického myslenia – taký bol Peter Pazmány.