Kláštor pod Znievom je rodiskom významných ľudí a vďaka Znievskemu gymnáziu tu vyučovali a študovali osobnosti, ktoré sa uplatnili v širokom spektre verejného, kultúrneho, duchovného a spoločenského života.

Osobnosti Kláštora pod Znievom

Rodáci

1924 – 2011

Študent znievskeho gymnázia. Odborný asistent Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici.

1909 – 1992

Vlastným menom Štefan Attila Brezány. Básnik, ktorý patril do generácie Jána Kostru, Andreja Plávku, Františka Hečka. Knižne publikoval a pôsobil i ako redaktor rôznych novín a časopisov.

1846 – 1867

Básnickú dráhu začal ako študent. Básne vyšli po jeho smrti v roku 1868 pod názvom Sirôtky. Je pochovaný na cintoríne v Kláštore pod Znievom.

1914 – 2008

Významný organizátor a funkcionár čs. športu, od r. 1957 dlhoročný medzinárodný rozhodca krasokorčuliarskych súťaží. Rozhodoval na dvoch olympiádach, na ôsmich svetových a desiatich európskych šampionátoch.

1909 – 2003

Strojný zámočník, vyrábal rezačky, mláťačky, cinkuláre, vozíky pod elektromotory, ale aj odliatky na elevátory a všetko, čo sa dalo v piesku naformovať. Bol prvým autodopravcom v Turci. Jeho výnimočný život čiastočne zmapovali vo svojich článkoch redaktori novín Pravda, SME, Nový Život Turca. Jeho citát: „Nemôžete čakať, kým vás ktosi spasí. Netreba vzdychať, treba podnikať“.

1912 – 1987

Kňaz, ktorého rodičia pochádzali z Kláštora pod Znievom. V Kláštore absolvoval štyri triedy gymnázia, po nich sa prihlásil do malého seminára v Rožňave. Dňa 27. septembra bol po štúdiu teológie vysvätený za kňaza. Svoju prvú sv. omšu slúžil v našej obci 4. októbra 1936 v znamení kňazského hesla: „Čisté srdce stvor vo mne, ó Bože...!“ O jeho živote vyšla publikácia s názvom Kňaz, ktorý bol mužom obety. O živote Jána Hullu.

1748 – 1826

Bol nitrianskym biskupom. Narodil sa v rodine poddaného, v úplnej chudobe. Žil v biede. V Znieve založil starobinec, neskôr sirotinec.

1978

Veľmi úspešný reprezentant SR s mnohými oceneniami v športovej streľbe zo vzduchovej a ľubovoľnej pištole, člen Strediska štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra SR, v súčasnosti olympionik SR a obyvateľ Kláštora pod Znievom.

1904 – 1981

Študent znievskeho gymnázia (1927 – 1931), akademický maliar. Jeho doménou bola maľba krajiny aj motívy Znieva.

1870 – 1923

Politik, publicista, predseda Slovenskej ligy v USA, spolutvorca a signatár Pittsburghskej dohody, prvý konzul – Slovák.

1853 – 1918

Spisovateľ, prekladateľ ruskej literatúry. Známy je jeho preklad diela A. S. Puškina Kapitánova dcéra. Je pochovaný v Kláštore pod Znievom.

1906 – 1984

Národný umelec, hudobný skladateľ. Zakladateľ slovenskej symfónie. V obci je po ňom pomenovaná aj ulica.

2001

Od roku 2013 člen Atletického klubu Martin, kde trénoval pod vedením Mgr. Pavla Slouku. Od apríla 2013 sa stal členom nového subjektu TriMat (Triatlon Martin Team), ktorý vznikol pri AK ZŤS Martin, kde naďalej trénuje pod vedením Mgr. Pavla Slouku a plaveckého trénera Mgr. Reného Lukáča. Je viacnásobným majstrom Slovenska mladších žiakov a môže sa pochváliť viacerými športovými úspechmi.

1844 – 1928

Vedec a pedagóg. Na protest proti zatvoreniu znievskeho gymnázia odišiel do Petrohradu v Rusku. Tam ho menovali za riaditeľa gymnázia, neskôr za štátneho radcu vo vláde ruského cára. V roku 1914 prichádza na svoje rodné Slovensko do Znieva. Od roku 1921 do roku 1928 bol riaditeľom obnoveného znievskeho gymnázia.

1924 – 1989

Rodáčka a študentka znievskeho gymnázia v rokoch 1934 - 1942. Pod vplyvom svojej tety Márie Volkovej rod. Kocelovej od r. 1935 hrávala v ochotníckych divadelných krúžkoch v Kláštore pod Znievom, od r. 1944 v Bratislave a ako členka Štátneho divadla v Košiciach. Účinkovala v rozhlase, prekladala z francúzskeho jazyka, písala scenáre. Na obrázku v starogréckej tragédii Medea v r. 1969.

1906 – 1979

Na znievskom gymnáziu učila 36 rokov a spolu s profesorkou Máriou Polóniovou sa stala nestorkou znievskeho gymnázia.

1873 – 1960

Senátor československého parlamentu za ČSR. Bol dlhoročným predsedom Patronátneho výboru znievskeho gymnázia a mal veľkú zásluhu na tom, že v rokoch 1919 – 1936 nebolo znievske gymnázium zrušené. Z knihy Miloša Štillu Prínos Znieva pre slovenské dejiny, 1968 Z knihy Miloša Štillu a Vladimíra Šišana Kláštor pod Znievom v dejinách národa, 2004 Fotografie zo zbierok ALU SNK a z rodinných archívov príbuzných a od Martina Štrbu a Michala Pyšného