V dejinách každého národa sú ľudia, ktorí možno nezaznievajú v učebniciach tak nahlas, no bez ich práce by celý obraz nebol úplný. Ako drobné kamienky v mozaike – ak jeden chýba, obraz sa naruší. A práve takým kamienkom bol aj Martin Čulen. Skromný, tichý, no neúnavný bojovník za vzdelanosť a slovenskú národnú myšlienku. Prvý a zároveň posledný riaditeľ všetkých slovenských katolíckych gymnázií v starom Uhorsku. Muž, vďaka ktorému vzniklo aj slávne Znievske gymnázium.
„Narodil som sa v roku 1823 v Brodskom a celý život som zasvätil viere, vzdelaniu a slovenskému národu. Po teologických štúdiách vo Viedni som síce začínal ako kňaz, no srdce ma zavialo k učeniu – viedol som gymnáziá v Banskej Bystrici, Bratislave, Levoči i v rumunskom Satu Mare a podieľal sa na vzniku Matice slovenskej.
Keď som v roku 1868 prišiel do Kláštora pod Znievom, mal som jediný cieľ: založiť slovenské katolícke gymnázium. Spolu s národovcami a s pomocou richtára Jána Capka sme využili zákon o cirkevných školách, vyhlásili celonárodnú zbierku a ja som tiež prispel svojimi sto zlatými.
A tak sa 3. októbra 1869 otvorilo naše gymnázium pre 73 chlapcov zo skromných rodín. Ako riaditeľ som pripravil moderný učebný plán, získal kvalitných profesorov a premenil školu na prvé reálne gymnázium v celom Uhorsku. Počet žiakov rástol až na 187.
Úspech však prekážal uhorským úradom. Dňa 21. septembra 1874 gymnázium násilne zatvorili. Zo Znieva odišli stovky našich žiakov – a ja som odišiel ako farár do Čaky.
Dodnes však verím, že práca, ktorú sme v Znievskom gymnáziu začali, zanechala v slovenskom národe stopu, ktorá nevyhasla.“